Dva dôkazy toho, že sme bytosťami citu
Existujú milióny ľudí, ktorí sú presvedčení, že sa máme riadiť predovšetkým rozumom. Že práve rozum v nás má byť to najdominantnejšie a najrozhodujúcejšie. Sú toho názoru, že cit je čosi príliš neurčité a nespoľahlivé, o čo sa nie je možné s istotou oprieť. A navyše ešte existujú aj city nízke, ako napríklad závisť, nenávisť a podobne, takže tvrdenie, že človek je bytosťou citu a má sa ním preto vo všetkom riadiť dostáva vážne trhliny.
Viac sa dozviete na: http://kusvetlu.blog.cz/1902/d va-dokazy-toho-ze-sme-bytostam i-citu
Jestvujú veci nesmierne dôležité, ktorých dosah podceňujeme. Veci, ktorým neprikladáme veľký význam, avšak v skutočnosti práve oni zásadným spôsobom ovplyvňujú celý náš život. Nevedieť o nich, neprikladať im význam a podceňovať ich musí mať potom nevyhnutne katastrofálny dopad na celé naše bytie. No a jednou z takýchto vecí je aj náš vlastný, osobný vnútorný život, zahŕňajúci naše cítenie a myslenie. Aby sme boli schopní pochopiť, o čom konkrétne je reč, uveďme si názorný príklad:
Viac sa dozviete na:
http://kusvetlu.blog.cz /1902/katastrofa-zvana-vnutorn y-zivot-jednotlivca
Fantázia je dôležitejšia ako poznanie.
Maximá sú pri jednaniach potrebné, aby sme mohli klásť odpor slabosti okamžiku.
Čas žene vůz. Ale nikdo ho nemůže řídit. Život v něm chvátá jako pasažér.
